Talentovaná speváčka, ktorá je aj hlasom populárnej kapely Hrdza, sa pred vyše rokom vydala aj cestičkou sólovej kariéry. Lucia Gibarti debutovala anglickou piesňou Winner. Ďalšie, vlastné, hudobné počiny však ponúkla v rodnom jazyku. Aktuálne, prostredníctvom videoklipu, v rámci sólového projektu, vydala už štvrtú skladbu

Najnovší hudobný počin mladej speváčky vznikol pred letom tohto roka. Text, ktorý je jedným z mnohých, ktoré napísala po odštartovaní sólovej dráhy, ukázala skvelému hudobníkovi Tomimu Okresovi, ktorého slová pesničky okamžite oslovili. „Tomi ma raz oslovil na spoluprácu v rámci jedného duetu, ktorý produkoval a medzi rečou som mu spomenula, že mám napísanú pieseň, ktorá je zároveň aj mojou srdcovku, len čaká na tú správnu hudbu. Tomimu sa text zapáčil, následne ho zhudobnil a tak vznikla naša spolupráca a prvotný zvuk, ako bude skladba znieť,“ priblížila Lucia Gibarti začiatok nie len spolupráce so skvelým muzikantom a producentom, ale aj zrod novej piesne. „Tomi je skvelý hudobník a okrem toho, že je člen kapely Chinaski, pomáha produkovať hudbu aj iným umelcom. Spolupracovalo sa mi s ním výborne a skvelo sme sa dopĺňali,“ poznamenala Lucia.

Pieseň Mesiac nad Horou je pre Luciu Gibarti mimoriadne dôležitá, okrem toho, že sa objaví na pripravovanom štúdiovom albume, pripomína speváčkine spomienky na milovaného človeka. „Pieseň je tak trochu spojená s mojím životom a s tým, že každý z nás máme určité obľúbené miesto, kam sa radi vraciame, ak nás niečo trápi, kde vieme osamote existovať len tak, sami so sebou,vo svojom útočisku. Pre mňa je jedným z takých miest dom mojich starých rodičov a práve tam vznikol text k tejto piesni potom, čo zostal dom poloprázdny kvôli strate môjho starého otca. “Čo bolo biele už je čierne, vánok s lístím sa hrá“ alebo “ani čas ho nezahojí vyschla záhrada,“  pomyselne vyjadruje bezodné zúfalstvo voči tomu, že čas nevrátime a ani svojich milovaných,“ cituje Lucia text z novej skladby a zároveň odkrýva pocity, ktoré pri písaní textu cítila.